Slovenská Próza

Martin Kukučín – Keď báčik z Chochoľova umrie

Dej diela Keď báčik z Chochoľova umrie :

• Predstaviteľom zanikajúceho zemianstva je Aduš Domanický z Domaníc. Navonok vystupuje ako hrdý majetný zeman, ale v skutočnosti nemá nič.
• Jeho kaštieľ sa rozpadá, peniaze si od každého požičiava so slovami, že vráti, keď zomrie jeho strýko, ktorý je farárom v Chochoľove, a že Aduš bude po ňom dediť.
• V protiklade k nemu autor stavia postavu Odnreja Trávu, ktorý je priekupníkom a podnikateľom. Pôvodne bol sedliakom, gazdovanie však zavesil na klinec a dal sa na podnikanie, s cieľom nahrabať čo najviac peňazí. Je podnikavý, rozumný, ale bezohľadný v získavaní peňazí. Chová ovce a vlnu predáva. Je predstaviteľom nastávajúceho kapitalizmu.
• Aduš a Ondro sa stretli v krčme na jarmoku a uzavreli medzi sebou obchod. Aduš mu ponúkol predať jačmeň , ktorého má vraj plné sýpky. Od Ondra vymámil preddavok – desiatok a dohodli sa , že Aduš mu jačmeň dovezie do Kamenian.
• Keď svoj sľub nesplnil Ondro sa vybral do Domaníc, že si jačmeň odvezie sám. Aduš nemal ani jačmeň, ani preddavok. Ondro hľadá inú hodnotu, ktorú by si odviezol. V ohrade stáli štyri jasene- vysoké, hrubé, rovné ako svieca, pod nimi boli pochovaní Adušovi rodičia.
• Ondrej povedal, že buď mu vráti desiatok alebo si vezme jasene. Až spomienka na jeho rodičov ho rozcíti, premietol si vlastný život ako klamal, viedol hýrivý spôsob života, rozhodol sa , že sa zmení. Ondrejovi desiatku po čase vráti. Báčik z Chochoľova umrie, Aduš nezdedí nič, ale aj tak za ním smúti.

“Nepýtala sa, ,kde si bol, čo si robil, kde si sa túlal‘. Každý má svoju slobodu a svoj rozum…”

― Martin Kukučín, Dom v stráni

Martin Kukučín – Dom v strání

Dej diela dom v stráni:

Pod Grabovikom v stráni žije rodina težaka Mateho Beraca. V dedine je hostina, na ktorú prichádzajú i jeho dcéry Matija a Katica. Na plese sa Katica zapáči synovi statkárky Šory Anzuly Dubčicovej – Niko Dubčic. Šora Anzula má však vyhliadnutú inú nevestu – Doricu Zorkovičovú, ktorá je v ústave pre výchovu mladých dievčat. Ani Mate Berac s týmto vzťahom nesúhlasí. Šora Anzula si ho váži a tak sa dohodnú, že mladým nebudú brániťa nechajú tomu voľný priebeh preto, že ak ešte počkajú a vydržia, aby sa ukázalo, či ide o skutočnú lásku. Žiarli iba Paško Bobic, chudobný mládenec, ktorý má Katicu veľmi rád. Po čase sa vracia Dorica Zorkovičová a na obede u Dubčicovcov sa pričinením Šory Anzuly stretáva s Katicou. Katica spoznáva, že sa Niko zaľúbil do Dorice a preto dochádza medzi Katicou a Doricou k roztržke. Po oberačke ochorie Mate Berac a pri jeho smrteľnej posteli sa stretáva celá rodina – Dubčicovci aj Zorkovičovci. Nakoniec sa zmieruje aj Katica, ktorej lásku si opäť získava Paško Bobic.

Úryvok z diela :

Mate Berac:
„My, sedliaci, žijeme z toho, čo nám zem dá. Keď dá málo, musíme byť spokojní s málom, keď dá viac, zasa odložíme na horšie časy. Ale vy, páni, vy si myslíte, že zem tu je len pre vaše pohodlie. A keď príde bieda, čo potom?“

Artuš Villáni:
„Ach, Mate, vy ste vždy takí prízemní! Človek má žiť, nie len prežívať. Svet patrí tým, ktorí si ho vedia vziať. A my páni vieme, ako si z neho vziať to najlepšie.“

Tento dialóg vystihuje podstatu konfliktu medzi postavami – jednoduchý, pracovitý roľník vs. aristokrat, ktorý si nárokuje výsady na úkor iných.

Jozef gregor Tajovský – Maco Mlieč

Dej diela :

Gazda mal Maca strašne rád, pretože vedel opatriť jeho najlepšie kone. A keď kone ostareli, gazda mu vždy kúpil mladé.

Raz sa Maco podvečer hnal do mesta po gazdu a mladé nevycvičené kone sa splašili a prevrhli vozík. Maco si pri páde zlomil nohu. Gazda ho dal do nemocnice, ale noha sa nezahojila, lebo bola zlomená v kolene. A tak Maco už nechodil, ale kríval. Pre jeho zranenie sa už na prácu u koní nehodil, a tak ho gazda dal k volom. O pár rokov už nevládal ani volom seno dávať, a preto musel začať pásť kravy. Spával už len v telinci.

Na jeseň už Maco začal polihovať, pretože veľmi ochorel. Maco sa však nikomu nesťažoval. Skúšal brať rôzne bylinky na priedušky, no nič nepomáhalo a on už nevládal ani dýchať. Paholci sa nad ním zľutovali a ťažké práce robili namiesto neho. Maco sa bál, že čoskoro zomrie a nestihne sa porátať s gazdom, a preto išiel za ním a spýtal sa ho, čo mu dlhuje. Gazda mu urobil vyúčtovanie, samozrejme len za jeden rok a zistil, že mu dlhuje 13 zlatých.

Maco ho prosil, aby mu peniaze nevyplácal, aby ho radšej za ne pochoval na cintoríne a nie za plotom (pochovávali sa tam tuláci a samovrahovia). Gazda Macovi smrť vyhováral, no on ho prerušil, za všetko mu poďakoval a pobozkal mu ruku. Tu gazdovi vypadli slzy a prisľúbil mu úctivý pohreb. Maco spokojný odišiel a ráno ho našli mŕtveho v telinci. Gazda mu naozaj vystrojil krásny pohreb, celá obec ho chválila, len sluhovia povrávali, že mal ho aj za čo pochovať.

Božena Slančíková-Timrava – Ťapákovci

Božena Slančíková Timrava (1867 – 1951) bola významná slovenská spisovateľka (realizmus a naturalizmus) Vo svojich dielach sa kriticky venovala postaveniu žien, spoločenským pomerom a pretvárke vtedajšej slovenskej spoločnosti. Medzi jej najznámejšie diela patria Ťapákovci, kde opisuje lenivosť a zaostalosť dedinského prostredia, a Skon Paľa Ročku.

Dielo Ťapákovci :

• Žáner : dielo Ťapákovci je novela
• Téma : rieši medziľudské vzťahy v rodine na dedine
• Dejová líinia:
  • Konflikt medzi Iľou – kráľovnou, ktorá sa snaží zmeniť zaostalý život Ťapákovcov (oni žijú 16 v jednom dome, sú nezhovorčiví, leniví, nič ich nezaujíma, nevnímajú ani okolie, držia sa tradície svojich dedov) a ostatnými príslušníkmi, vrátane jej muža Paľa.
  • Po dlhom vydieraní a prehováraní a po mnohých nedorozumeniach sa presťahujú do nového domu. Zobrazil tu vnútornú životnú tragédiu Anči – zmije, ktorá túži po rodine, deťoch, láske. Vnútri je citlivá a nežná, ale jej osobné nešťastie ju robí navonok zlou, mrzutou, zostáva jej len túžba a bôľ z radostí iných a nešťastie z vlastného údelu.
  • Dej novely sa odohráva v dedinskom prostredí. Celá rodina Ťapákovcov žije pohromade v nezdravom prostredí, sú zaostalí, so všetkým spokojní, lipnú na starých zvykoch otcov a dedo. Žijú tu 4 bratia Ťapákovci s manželkami a deťmi, najmladší, ešte slobodný brat a ich sestra mrzáčka Anča.
  • V popredí novely stoja dve ženské postavy – Iľa, manželka najstaršieho brata, Paľa, a jej švagriná Anča. Obidve sú silné osobnosti, v rodine ich prezývajú Iľa-kráľovná a Anča-zmija.
  • Iľa je vzdelanejšia než ostatné švagriné, je v dedine babicou a túži po modernejšom, kultúrnejšom spôsobe života. Chce zmeniť Ťapákovcov a ich staré zvyky, vyčíta im, že žijú v neporiadku, nezdravo, deti majú choré, tlačia sa 16 pokope. Ťapákovci si však z nej robia iba posmech, nepáči sa im ani to, že Iľa ich stále iba kritizuje a že všetko by chcela zmeniť. Najnespokojnejšia je Anča-zmija. Stále provokuje ostatných a snaží sa vyvolať konflikty a hádky medzi Iľou a Ťapákovcami.
  • Anča je jednou z najtragickejších postáv Boženy Slančíkovej-Timravy. Po chorobe, ktorú prekonala ešte ako dieťa, zostala mrzáčkou. Nemôže chodiť, iba sa vláči po dome na dlaniach a kolenách. Kvôli svojmu osudu sa hnevá na celý svet, osobné nešťastie ju robí zlou, zádrapčivou a drsnou.
  • Je plná bolesti a žiaľu, prežíva vrúcne city a hlboku lásku k bratrancovi Janovi, na to však nemôže ani pomysleť, aby aj ju mal voľakto rád.(Stelesnením ľudského utrpenia a poníženia je scéna, keď beznohá Anča poskakuje v noci na kolenách a dlaniach a oneskorení chodci – práve Jano a jeho otec – ju považujú za psa.)
  • Iľa, keď vidí, že Ťapákovcov nezmení, žiada muža Paľa, aby si aspoň oni postavili nový dom a odsťahovali sa z preplnenej rodičovskej chalupy Ťapákovcov. Vyhráža sa mu, že ho opustí a napokon to aj urobí – prijme miesto slúžky u rechtorky.
  • Nakoniec sa Paľo predsa rozhodne postaviť si v dedine nový dom.“A teraz je Iľa už úplne šťastná – no Ťapákovci spojní sú tiež. Dusia sa v jednej izbe 14, ako ich predkovia žili“. Sú radi, že im už Iľa nepanuje a nenúti ich zmeniť staré zvyky, iba kalika Anča sa trápi plná beznádejnosti a trpko ľuťuje, že sa vôbec narodila.