Slovenská Poézia

Hugolín Gavlovič – Valaská škola

Dej samotného diela

Dej: Valašská škola – životná skúsenosť spísaná medzi pastiermi na salaši. Autor si za cieľ kladie vyškoliť čitateľa v životnej múdrosti a skúsenosti pastierov. Ponúka čitateľom bohatstvo mravných naučení a praktických rád o najrozmanitejších veciach a životných otázkach, náboženských a najmä laických, svetských, občianskych, morálnych zásad podliehajúcich i vymykajúcich sa normám barokovej hierarchie ľudských a spoločenských hodnôt (mravúv stodola).

Poukazuje na vzťah človek – Boh, človek – blížny, človek – spoločnosť. Podáva rady a napomenutia, ktoré by mali čitateľa viesť k cnostnému životu. Osloviť sa snažil všetkých ľudí, bez rozdielu postavenia. Vyzýva k odstupu od pozemského sveta, ktorý je pominuteľný, za pravé šťastie považuje božiu milosť. Odsudzuje poverčivosť a vieru v sny. Poukazuje na nevyhnutnosť smrti. Vystríha pred zlozvykmi (opilstvo, alkoholizmus, chamtivosť, klebetníctvo, ľudská obmedzenosť a tuposť), pričom ich vysvetľuje pomocou vtipnej anekdoty, ktorá má vždy mravné ponaučenie.

„Niekedy lepšia známosť než peniaze.“

– Hugolín Gavlovič

Ján Kollár – Predspev do Slávy Dcéry

Ján Kollár bolVeľký slovenský básnik a zberateľ ľudových piesní, ktorý svojim životom a dielom prispel k nebývalému záujmu o minulosť a prítomnosť Slovanov; umeleckým dielom plným citu prekonával klasicizmus a kliesnil cestu preromantickej poetike.

Samotné Dielo Slávy dcéra

Žáner diela je lyricko-epická skladba.

Idea oslavuje slovanskú kultúru, jednotu a duchovné hodnoty, pričom vyjadruje autorovu lásku k národu a k milovanej žene. Hlavnou myšlienkou je vízia zjednoteného slovanského národa, ktorý čerpá silu zo svojej histórie, tradícií a vzájomnej solidarity.

Téma poukazuje na lásku k vlasti a lásku k milej

Dej:

V 1. speve básnik spomína na krásne čary lásky v Jene a lúči sa s Mínou, v 2. a 3. speve putuje po slovanských krajoch vyznačených riekami a ipisuje svoje dojmy z polabských, pobaltských a našich krajín, vkladajúc medzi ne rozmanité historické reflexie, vo 4. speve sa prechádza s Mínou, medzitým údajne mŕtvou, po slovanskom nebi, aby oslávil všetkých vynikajúcich slovanských dejateľov, v 5. speve sa dostáva do pekla a zatracuje všetkých nežičlivcov Slovanov a odroditeľov

Samo Chalúpka – Mor ho!

Dej : K cisárovi prichádzajú slovenskí poslovia, ktorých autor opisuje ako junákov vysokých a zdatných. Praktiky ako napríklad: hlboké úklony, alebo klaňanie sa cisárovi sú im neznáme. Prinášajú mierové posolstvo od rady starších, ale zároveň cisára varujú. V ich krajine je hriechom keď, sa niekto nadraďuje nad ostatných, keď im chce vládnuť. V ich krajine sa všetci starajú len o svoje problémy. Ich zvykom síce nie je napádať cudzie vlasti (mierumilovnosť), ale nemajú inú možnosť ak chcú prežiť.

„Pravde žil som, krivdu bil som, verne národ svoj ľúbil som.“

– Samo chalúpka

Tento citát ukazuje oddanosť Sama Chalúpku ku vlasti a boju za náš národ, taktiež je to citát ktorý je použitý ako epitaf na hrobe Samuela Chalúpku v Hornej Lehote.

Andrej Sládkovič – Marína

Úryvok diela Marína

„Ach, mne sa vidí, že v celom svete
len jedným kvitne životom kvet,
že jedna krása svetom svätí,
že jedným rajom celý je svet.
Tou krásou, svetom, rajom si ty;
ty moje všetko – krásy svet!
Tebe sa sily moje vznietia,
tebe môj život, tebe môj kviet.“

Tento úryvok krásne ilustruje autorovu romantickú lásku k Maríne a jeho schopnosť spájať osobné city s univerzálnymi ideálmi krásy a života.

Dej v skratke

Marína je veľkým dielom ľúbostnej lyriky v štúrovskej literatúre. Básnik v skladbe oslávil krásu a mladosť, vyslovil svoj cit v radostnom i bolestnom prežívaní lásky. Sládkovič ako štiavnický lýceista sa zaľúbil do Márie Pišlovej. Ona opätovala jeho city, ale keď Sládkovič študoval v Halle, rodičia ju donútili vydať sa za druhého. Sládkovič pod týmto dojmom a možnosťou straty Márie začal písať verše. Dôveruje v jej lásku a vernosť, ktorú nezlomia nijaké nástrahy.

Ján Botto – Smrť Jánošíkova

Ján Botto narodený 27. 1. 1829 Vyšný Skálnik, okres Rimavská Sobota. Umrel – 28. 4. 1881 Banská Bystrica — slovenský básnik, významný predstaviteľ slovenského romantizmu. Po štúdiách v Ožďanoch, na lýceu v Levoči (od 1843) a v Budapešti pôsobil ako zememerač v Martine, Tisovci, Banskej Štiavnici a Banskej Bystrici. Zapojil sa do národnokultúrneho života, patril k spoluzakladateľom Matice slovenskej.

Zhrnutie diela

Ideou diela je zobrazenie Jánošíka ako symbolu boja proti nespravodlivost a útlaku, pričom jeho smrť predstavuje obetu za slobodu a spravodlivosť, ktorá si zaslúži obdiv a úctu.

Úvod: V ňom cez alegóriu matky a jej detí posiela svoje verše po Slovensku v obave, že je to zakliata krajina, a nenájdu odozvu. No oni stretnú hôrnych chlapcov, ktorí sa ich ujmú.

1.SPEV: Oslava Jánošíka a jeho družiny. Vatra, okolo ktorej sedia je symbolom slobody a voľnosti. V závere dohorieva, družina sa dozvedá o Jánošíkovi, ktorého zlapali a uvedomujú si svoj koniec.

2.SPEV: je obrazom zlapania Jánošíka. Jánošík má nadprirodzené schopnosti presne tak, ako to podáva ľudová rozprávka. Je nezraniteľný, lebo má v opasku silu, ktorú možno zničiť strelou spakruky.

3.SPEV: postava Jánošíka je pasívna. Jánošík je vo väzení, prichádza k nemu v podobe dievčiny duša ľudu a nežným prostonárodným tónom ľudovej balady sa s ním lúči ako milá s milým.

4. SPEV: je stavaný na kontraste skutočnosti a sna. Jánošík vo väzení sníva krásny sen voľnosti a slobody, spomína na svoj život a prichádza k nemu diabol, ktorý mu pripomína blížiacu sa smrť.

5.SPEV: precitá a uvedomuje si svoje položenie.

6.SPEV: Jánošíka vedú k šibenici.

7.SPEV: v deň popravy smúti nebo i zem ako matka nad rakvou svojho syna.

8.SPEV: predstavuje Slovensko po Jánošíkovej smrti. Všade je smutno ako v zakliatej krajine. Nevidieť ani znaku, že by prišiel nový život. Ľud si o Jánošíkovi rozpráva povesti, v ktorých sa stáva symbolom slobody a boja proti krivde.

9.SPEV: v alegorickom obraze Jánošíkovej svadby s kráľovnou víl v jej svete Botto ukazuje budúce víťazstvo oslobodenej krajiny a ľudu.

Žáner diela Smrť Jánošíkova je balada

Téma poukazuje na Obraz zlapania a popravy Juraja Jánošíka

Dej

Úvod: V ňom cez alegóriu matky a jej detí posiela svoje verše po Slovensku v obave, že je to zakliata krajina, a nenájdu odozvu. No oni stretnú hôrnych chlapcov, ktorí sa ich ujmú.

1.SPEV: Oslava Jánošíka a jeho družiny. Vatra, okolo ktorej sedia je symbolom slobody a voľnosti. V závere dohorieva, družina sa dozvedá o Jánošíkovi, ktorého zlapali a uvedomujú si svoj koniec.

2.SPEV: je obrazom zlapania Jánošíka. Jánošík má nadprirodzené schopnosti presne tak, ako to podáva ľudová rozprávka. Je nezraniteľný, lebo má v opasku silu, ktorú možno zničiť strelou spakruky.

3.SPEV: postava Jánošíka je pasívna. Jánošík je vo väzení, prichádza k nemu v podobe dievčiny duša ľudu a nežným prostonárodným tónom ľudovej balady sa s ním lúči ako milá s milým.

4.SPEV: je stavaný na kontraste skutočnosti a sna. Jánošík vo väzení sníva krásny sen voľnosti a slobody, spomína na svoj život a prichádza k nemu diabol, ktorý mu pripomína blížiacu sa smrť.

5.SPEV: precitá a uvedomuje si svoje položenie.

6.SPEV: Jánošíka vedú k šibenici.

7.SPEV: v deň popravy smúti nebo i zem ako matka nad rakvou svojho syna.

8.SPEV: predstavuje Slovensko po Jánošíkovej smrti. Všade je smutno ako v zakliatej krajine. Nevidieť ani znaku, že by prišiel nový život. Ľud si o Jánošíkovi rozpráva povesti, v ktorých sa stáva symbolom slobody a boja proti krivde.

9.SPEV: v alegorickom obraze Jánošíkovej svadby s kráľovnou víl v jej svete Botto ukazuje budúce víťazstvo oslobodenej krajiny a ľudu.