Slovenská dráma
Ján Palárik – Dobrodružstvo pri obžinkoch
Narodil v rodine dedinského učiteľa v Rakovej na Kysuciach 27. apríla 1822. Študoval teológiu v Kecskeméte, v Bratislave a v kňazskom seminári v Trnave, kde sa spolu s priateľmi Viktorínom a Hattalom snažili rozvinúť tradície bernolákovcov a pokračovať v diele Jána Hollého. Od začiatku mal vyhranený názor na národnú a slovanskú otázku. Vo Vindšachte pri Banskej Štiavnici vydával časopis Cyril a Method, kde navrhol reformu cirkevného života a kritizoval vyšších cirkevných hodnostárov za protiľudový postoj a odnárodňovaciu politiku. Obvinili ho, že šíri nebezpečné myšlienky a odvtedy žil v ustavičnom podozrievaní. Pôsobil na nemeckej fare v Pešti v Majcichove pri Trnave, kde v roku 1870 ani nie päťdesiatročný zomrel.
Samotné dielo
Žáner diela je komédia.
Téma hovorí o živote na grogkinom zámku a spolužití Slovákov s Maďarmi.
Hlavnou myšlienkou (ideou) je fakt, že pravá láska a harmónia dokážu zjednotiť ľudí a prispieť k zmiereniu a duchovnému obohateniu spoločnosti.
Dej:
Do kaštieľa grófky prichádza otec Miluše so žiadosťou o príspevok na opravu školy. Grófka sľúbi pomoc. Elisa sa dozvie, že ju má navštíviť jej snúbenec. Obe mladé ženy Elisa i Miluša sa dohodnú na skúške ženícha. Miluša sa bude vydávať za grófku a grófka sa bude vydávať za Milušu.
Prichádzajú barón Ľudovít s priateľom Rohonom. Ešte pred príchodom urobia to isté, čo ženy, zamenia si úlohy. Nepravá grófka ich víta po slovensky, ale oni hovoria maďarsky. Od grófa si vyslúži prezývku panslávka(je to dobové označenie pre národne uvedomelého Slováka).
Nepravá grófka sa páči Rohonovi a vyznáva jej lásku. Miluša sa mu prizná, že ona nie je grófka a zároveň sa aj Rohon prizná k zámene s barónom. Pravá grófka neodhalí ešte svoju identitu. Na dožinkovej slávnosti(to je ľudová slávnosť po pozbieraní úrody) sa objaví v kroji ako predstaviteľka ľudu.
Barón je ochotný sa s ňou oženiť aj napriek tomu, že má nízky pôvod. Nakoniec sa všetko vyjasní, každý si nájde toho správneho manžela.
Úryvok diela
- Barón: „Načo sú tie spory medzi ľuďmi? Prečo nenájdeme všade zmierenie? Či je na svete niečo krajšie ako pokoj?“
- Milka: „Oj, barón môj, ale aby sme dosiahli zmierenie, treba, aby ľudia najprv poznali pravú lásku, ktorá nehľadá seba, ale obetuje sa pre druhých.“
- Barón tu vyjadruje myšlienku ideálneho sveta bez konfliktov. Reprezentuje túžbu po harmónii a pokoji medzi ľuďmi, čo je aj ústrednou témou celej hry. Jeho otázky ukazujú nielen sklamanie z ľudskej povahy, ale aj nádej, že zmierenie je dosiahnuteľné, Milka odpovedá, že cesta k zmiereniu nie je jednoduchá. Pravá láska, o ktorej hovorí, symbolizuje hodnoty ako obetavosť, nezištnosť a pochopenie druhých. Je to myšlienka, že zmierenie nemôže byť povrchné – musí vychádzať zo skutočného prekonania sebectva a predsudkov.
Jozef Gregor Tajovský – Statky zmätky
Kriticky vystupoval proti separatistickému nacionalizmu. Vyrastal v robotníckom prostredí tajovských hút. Poznal život dedinských sluhov na dedinách nielen priamo na Slovensku ale aj na Dolnej zemi, kde odišli Slováci z kamenistých oravských, liptovských, či gemerských horniackych polí na úrodnú zem na juh vtedajšej monarchie. Vďaka tomu, že vyrastal u svojho starého otca, mal vrúcny vzťah k starším ľuďom. Svojho starého otca opísal vo viacerých poviedkach, ako napríklad Do kúpeľa, Prvé hodinky alebo Do konca.
Dej diela Statky zmätky
Ľavkovci sa snažia oženiť syna Ďura a vyberajú mu nevestu. Chcú mu nájsť nejakú z bohatej rodiny, aby netrel biedu. Preto sa im zapáči návrh Palčíkovcov, aby oženili Ďura so Zuzkou Kamenskou. Tí sa podľa plánov Palčíkovcov mali o nich postarať v starobe a po ich smrti dostanú ich majetok. Slovo dalo slovo a konala sa svadba Ďurka a Zuzky, aj keď nebola z lásky.
Potom sa presťahovali sa k Palčíkovcom, no po pol roku Ďurko, známy svojím temperamentom a záľubou posedieť si v krčme začal zahýbať Zuzke s Betou. S Betou chodil pred svadbou a teraz sa k nej znova vrátil. Keď to Zuzka zistila, chcela od Ďura odísť, no Kata aj Žofa ju prehovárali, aby ostala, že časom sa všetko na dobré obráti.
Palčíkovci neboli spokojní s Ďurovou ani Zuzkinou robotou a preto im nechceli nič odkázať. Ďuro neprestal chodiť za Betou, preto ho Zuzka, i keď bola tehotná, opustila a vrátila sa do rodičovského domu. Ďuro sa znovu oženil, tento raz s Betou. Tá prišla do domu Palčíkovcov za vidinou veľkého bohatstva, no tá sa jej rozplynula pred očami, keď im Palčík odmietol odkázať majetok.
Preto rozhorčená opustila Ďura a toho zase Palčík vyhodil zo svojho domu. Zuzke sa narodil syn, ktorého nazvala Ondrej. Na Vianoce sa všetci chceli udobriť s Kamenskými a chodili k nim, aby sa ospravedlnili. Ľavkovci sa ospravedlňovali za Ďura, Palčíkovci zase hovorili, že nemohli tušiť ako to skončí a vynahradiť citovú ujmu chceli tým, že jej synovi odkážu po smrti svoj majetok. Nakoniec prišiel Ďuro, aby si pozrel svojho syna. Prosil Zuzku, aby sa k nemu vrátila aspoň kvôli ich dieťaťu, no Zuzka, poučená predchádzajúcimi skúsenosťami, odmietla.
„Nerád som chodil do školy, ale musel som.“
— Jozef Gregor Tajovský
